AMBRÓZI Ján - kazateľ, narodil sa 5. apríla 1741 v Sielnici. Študoval v Bratislave, Lučenci, Viedni, Hale. Pôsobil ako kazateľ v Nemecku, od roku 1783 ako prvý kazateľ. Tu uverejňoval svoje filozofické úvahy osvietensko-racionalistického charakteru. Zomrel 22. januára 1796 v Berlíne.
AMBRÓZY Matej - (Vojak hraňičjar) farár, národný buditeľ sa narodil 13. januára 1797 v Sielnici v rodine chudobného dedinského kováča. Študoval len zo zbierok a milodarov v Banskej Bystrici, Prešove, v Banskej Štiavnici, Šoporni, kde v roku 1818 skončil bohoslovecké štúdiá. V Novom Sade slúžil ako levita (kňazov pomocník), v roku 1820 ho v Pešti vysvätili za kňaza. Ako evanjelický farár pôsobil na viacerých miestach - Bajša, Veľký Bečkerek (dnes Zreňanin). Od roku 1826 - 1832 bol dekanom dolného Banátu, v rokoch 1836 - 1847 prvým banátskym seniorom. V októbri 1837 ako farár prišiel do Kovačice, kde aj 12. marca 1869 zomrel. Dlho po jeho smrti zostal v spomienkach svojich cirkevníkov a ich potomkov ako prísny, energický ale zbožňovaný, no svedomitý a príkladný pracovitý človek, jednoducho farár Maco. Bol významným národným buditeľom v Banáte, duchovným otcom, kazateľom, jediným slovenským dolnozemským básnikom v 19. storočí. Písal náboženské spisy a piesne v latinčine a bibličtine. Jeho činnosť uznal a ocenil aj samotný panovník František Jozef I., ktorý mu 20. novembra 1864 udelil Zlatý kríž s korunou.
AMBROZI (Ambrosius) Samuel - narodil sa 22. marca 1748 v Sielnici. Bol slovenský publicista a redaktor. Vynikal aj ako básnik a okrem vlastnej náboženskej a publicistickej tvorby bol aj redaktorom novín, kazateľom, či dištriktuálnym notárom. V Banskej Štiavnici založil v roku 1804 súkromnú školu a osvietenskú učenú spoločnosť. Zomrel 15. februára 1806 v Banskej Štiavnici.
AUGUSTINI Jozef - vojenský dôstojník, cisársko-kráľovský poručík sa narodil 16. februára 1792 v Nemeckej (dnes Partizánskej) Ľupči. Po ukončení vojenskej kariéry sa presťahoval do Sielnice k rodine svojej sestry. Patril do okruhu spolupracovníkov Hroboňovcov, ktorí podporovali pozdvihnutie národného povedomia. Finančne prispieval na činnosť Matice slovenskej, na výstavbu jej novej budovy, podporoval sielnických študentov na prvom slovenskom gymnáziu vo Veľkej Revúcej. Zomrel 15. novembra 1865 v Sielnici.
BABKA Juraj (17.11.1868 Háj pri Turčianskych Tepliciach - 13.05.1942 Banská Bystrica) - ako vyštudovaný učiteľ trvale zakotvil v Sielnici, kde vychoval generácie detí. Po vzniku ČSR sa stal školským inšpektorom v Banskej Bystrici, v roku 1920 senátorom Národného zhromaždenia. Vydával a redigoval časopis Obzor, Slovenský včelár, vydal zbierku štvorhlasných detských zborov Fialôčky, metodickú príručku Opatrovanie dieťaťa v prvé tri roky.
CIMRÁK Ján - evanjelický kňaz, publicista, osvetový pracovník sa narodil 14. novembra 1859 vo Veličnej (okres Dolný Kubín). Písal pod pseudonymom Bralský a Dolský, bol spolužiakom spisovateľa Martina Kukučína. Redigoval časopis Sion pre evanjelickú mládež. Pôsobil ako evanjelický farár v Sielnici, kde aj 1. júna 1926 zomrel.
HROBOŇ Jakub - evanjelický kňaz, kultúrno-osvetový pracovník, ktorý sa narodil v roku 1773 v podtatranskej obci Gerlachov (okres Poprad). Študoval v Prešove, kde ho v roku 1799 vysvätili za evanjelického farára. Pôsobil vo Východnej, kde sa im narodilo aj päť synov (Peter, František, Adolf, Karol, Ľudovít Ján Miloslav) a dcéra Zuzana, najmladší syn Samo Bohdan sa už narodil v Sielnici, kde sa presťahovali na pozvanie. V roku 1845 tu založil Spolok miernosti. Tu ho zastihli aj revolučné udalosti 1848 - 1849 ako člena výboru Liptovskej stolice, keď podpísal aj s ďalšími evanjelickými kňazmi dokument, že ľud nepoburujú, ale žiadajú zachovanie slovenčiny vo verejnom živote, nižšom školstve a na učiteľských ústavoch. Zomrel v Sielnici 29. marca 1853 a na miestnom cintoríne ho pochoval liptovskosvätomikulášsky evanjelický kňaz Michal Miloslav Hodža.
HROBOŇ (Liptay) František - vojak, syn Jakuba Hroboňa narodený 12. marca 1811 vo Východnej. Po štúdiách v Banskej Štiavnici, Prešove a Kežmarku sa dal na vojenskú kariéru. Pomaďarčil si meno na Liptay a v revolúcii v rokoch 1848 - 1849 bojoval v Košútovom vojsku, kde sa stal členom generálneho štábu a v armáde dosiahol hodnosť plukovníka. Po revolúcii bol správcom lesa v svätojánskom panstve v Liptove. Pre demokratické zmýšľanie ho preložili do Segedína. V roku 1874 sa vrátil domov a v Brniciach hospodáril na vlastnom majetku. Písal národnopolitické články do Národných novín. Nikdy sa neoženil. Zomrel 18. septembra 1881 v Sielnici na mozgovú porážku, jeho hrob sa nezachoval.
HROBOŇ Miloslav Ján Ľudovít - kňaz, syn Jakuba Hroboňa sa narodil 27. decembra 1817 vo Východnej. Študoval teológiu na bratislavskom evanjelickom lýceu, s mladším bratom Samom Bohdanom teológiu a filozofiu na univerzite v Halle. Aktívne sa zapájal do štúrovského študentského hnutia. V roku 1844 nastúpil ako kaplán u Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom sv. Mikuláši. Neskôr prešiel do Sielnice, kde sa stal kaplánom u svojho otca a v roku 1853 ho zvolili za riadneho kňaza. Počas štúdií písal básne. Bol spoluzakladateľom kultúrno-osvetového spolku Tatrín a neskôr členom výboru Matice slovenskej, zasadzoval sa o používanie slovenského jazyka v Liptovskej župe. V roku 1854 sa oženil s dcérou učiteľa Petra Pavla Zátureckého a mali spolu tri deti. Zomrel 15. februára 1880 v Sielnici, kde je aj pochovaný spolu s manželkou.
HROBOŇ Samo Bohdan - narodil sa 4. augusta 1820 v Sielnici ako najmladší syn Jakuba Hroboňa. Bol významný básnik, teológ a filológ.Študoval v Gemeri, v Levoči, v Prešporku, teológiu a filozofiu na univerzite v Halle. Venoval sa poézii, filozofii, jazykovede, folkloristike. Kôli chorobe sa však nemohol venovať kňažskému povolaniu. Bojoval za práva slovenčiny, pomáhal Ľudovítovi Štúrovi pri jeho činnosti, patril k prvým stúpencom kodifikácie spisovnej slovenčiny. Jeho piesne a básne ukazovali krásu a zvučnosť slovenčiny. Väčšina jeho romantickej tvorby ostala v rukopise, uznania sa mu dostalo až po smrti. Zomrel 24. júla 1894 v Sielnici, kde ho pochovali evanjelický kňaz z Paludze Ján Kmeti a domáci Ján Cimrák.
JANOŠKA Jur (26.12.1856 Dolný Kubín - 27.01.1930 Liptovský Mikuláš) - pôsobil ako kňaz v Sielnici v rokoch 1880 -1883. Bol jedným zo zakladateľov spolku Tranoscius, kde bol 26 rokov predsedom. Ostro vystupoval proti maďarizácii. Stal sa prvým generálnym biskupom evanjelickej a. v. cirkvi. Bol člen SNR, poslanec parlamentu v Prahe.
JANOŠKA Juraj - narodil sa 16. októbra 1882 v Sielnici ako syn farára Jura Janošku. Študoval na gymnáziu v Tisovci, teológiu v Prešove, kde ho pre jeho slovenské presvedčenie vylúčili. Vyštudoval právo v Kluži. Ako advokát obhajoval Slovákov na Dolnej zemi, pravoslávnych Rusínov, ktorých súdili za to, že odmietali bohoslužby v maďarskom jazyku. Bol županom Novohradskej župy, potom notárom v Trnave. Bol účastníkom SNP. Zomrel po vážnej chorobe 23. apríla 1945 v Lučenci.
KABZAN Štefan - narodený 26. februára 1891 (?). Do Sielnice prišiel ako 20 ročný a pôsobil tam ako notár na notárskom úrade. Pracoval s dobrovoľným hasičským zborom, nacvičoval divadelné predstavenia, jeho záľubou bolo poľovníctvo, pracoval v okresných aj krajských poľovníckych organizáciách. Zomrel 23. decembra 1967 v Liptovskej Sielnici, kde je spolu s manželkou Ľudmilou rod. Plávkovou, pochovaný.
LOVICH Adam Dávid - pedagóg, narodil sa 21.decembra 1760 v Sielnici, kde získal aj základné vzdelanie. Študoval v Kežmarku, na univerzite v Lipsku, Wittenbergu. Pôsobil ako pedagóg vo Veľkej Lomnici, profesor a správca evanjelického a. v. gymnázia v Banskej Bystrici. Tu zaviedol výučbu pravopisu ,,slovenskej bibličtiny", pričinil sa o vypracovanie nového školského poriadku, bol spoluzakladateľom Katedry reči a literatúry československej na evanjelickom lýceu v Bratislave. Bol prvým predsedom Učenej spoločnosti banského okolia. Písal aj duchovnú poéziu. Zomrel 8. decembra 1831 v Banskej Bystrici.
MARŠALKO Ján - narodený 27. januára 1878 v Sielnici. Bol slovenský sociálnodemokratický politik, jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Zomrel 16. októbra 1951 v Liptovskom Mikuláši.
PLÁVKA Andrej (ps. Martin Podhorský, Plávka-Podhorský a i.) - zaslúžilý umelec, národný umelec, narodený 18. novembra 1907 v Sielnici. Básnik a prozaik, inšpirovaný Štúrovcami, P. O. Hviezdoslavom. Jeho diela boli preložené do mnohých cudzích jazykov. Bol vedúci Ústavu pre sociálnu a kultúrnu starostlivosť v Banskej Bystrici, autor Manifestu pokrokových slovenských spisovateľov, riaditeľom knižného vydavateľstva Tatran, predsedom Zväzu slovenských spisovateľov. Zomrel 11. júla 1982 v Bratislave, pochovaný je na cintoríne v Slávičom údolí.
PLÁVKA Július - lekár, najmladší brat spisovateľa Andreja Plávku, sa narodil 6. apríla 1913 v Sielnici ako tretí syn sielnického garbiara Andrea Plávku. Po maturite vyštudoval Lekársku fakultu v Bratislave. Bol účastníkom SNP, poskytoval lekársku pomoc partizánom. S podlomeným zdravím pracoval ako praktický obvodný lekár v Ružomberku, kde sa snažil založiť záchytnú sieť pre obmedzenie šírenia infekčných chorôb. Zdravotný stav však mu nedovolil dotiahnuť svoje plány dokonca. Zomrel ako 53 - ročný 30. januára 1948 v Liptovskej Sielnici, kde je aj pochovaný.
ROJKO Andrej - narodil sa 30. novembra 1824 v Sielnici, zomrel 10. decembra 1907 v Lome nad Rimavicou (okres Brezno). Rímskokatolícky kňaz, osvetový pracovník, publicista. Vzdelaný, kultúrne a politicky rozhľadený, polyglot. Často prekladaný ako kňaz za svoje politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka. Vystupoval proti vysťahovalectvu, sektárstvu, horlil za spoluprácu Slovanov v monarchii, za upevňovanie vzťahov s Čechmi. Podporoval aj slovenské divadlo v Liptovskom Mikuláši.
SALVA Karol - narodil sa 11. augusta 1849 v Sielnici. V rokoch 1870 - 1885 pôsobil ako učiteľ sielnickej evanjelickej školy. Oporou mu bol farár Ľudovít Hroboň. Trinásť rokov vydával časopis „Dom a škola“, ktorý bol veľkým prínosom pre národné školstvo. Jeho učiteľská činnosť skončila v Klenovci, kam odišiel v roku 1885, no aj tak pokračoval v národnobuditeľskej činnosti. Jeho publicistickú činnosť prehlásila pomaďarčená cirkevná vrchnosť za panslávsku, zbavila ho miesta a tak v roku 1888 v Ružomberku zriadil tlačiareň, aby vydával slovenské knihy a časopisy. Pre perzekúcie bol nútený tlačiareň predať a v roku 1909 odišiel do USA. Pôsobil ako evanjelický farár v Clevelande, kde 21. januára 1913 zomrel.
SOKOL Ladislav - evanjelický a. v. kňaz narodený 22. januára 1922 Nemecká (Partizánska) Ľupča. Študoval na Štátnom reálnom gymnáziu v Liptovskom Mikuláši, na Slovenskom evanjelickom kolegiálnom gymnáziu v Prešove maturoval. Vysokoškolské štúdium prerušila vojna a aktívna účasť v SNP v roku 1944. Po vojne sa vrátil na Evanjelickú bohosloveckú fakultu v Bratislave. Najskôr pôsobil ako kaplán, v roku 1950 sa stal evanjelickým a. v. kňazom v Liptovskom Ondreji. Do Sielnice nastúpil na uvoľnené miesto, kde mal na starosti evanjelických veriacich z 13 budúcich zatopených obcí vodným dielom Liptovská Mara. V roku 1974 kostol prestal slúžiť svojmu účelu, zachovali sa len zvony. Bol preložený do Liptovského Mikuláša, ale kontakt so svojimi veriacimi neprerušil. V roku 1985 sa presťahoval so svojou rodinou do novovybudovanej Liptovskej Sielnice, kde si postavili nový rodinný dom. V roku 1990 sa cirkevný zbor pod jeho vedením pustil do rozšírenia motlitebne, zvony zo starého kostola sa slávnostne rozozvučali 8. augusta 1992. Miloval svoju prácu, rád sa stretával s veriacimi, tešil sa z ich úspechov, poradil im, povzbudzoval. Bol aj náruživým včelárom. Zomrel vo veku 95 rokov 28. februára 2017 v Liptovskej Sielnici, kde je aj pochovaný.
ZÁTURECKÝ Adolf Peter - narodil sa 25. novembra 1837 v Sielnici. Po vyštudovaní tu pôsobil ako učiteľ, napísal stovky článkov, kde sa venoval školskej a domácej výchove dorastajúcej mládeže, vydal Slovenskú mluvnicu. Staral sa aj o kultúrne a mravné povznesenie slovenského ľudu. Roky zbieral slovenský folklór, ľudové hádanky, príslovia a porekadlá. Zomrel 1. júla 1904 v Brezne, kde je aj pochovaný.
