Hrad Liptov - OZ Castrum Liptov

Liptovský hrad (nazývaný aj hrad Liptov, Liptovský starý hrad, Starhrad, Veľký hrad liptovský, Sielnický hrad) je ruina hradu na Liptove v blízkosti hraníc okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok. Nachádza sa v okrese Liptovský Mikuláš cca 220 m od hraníc v katastrálnom území Sestrč, ktoré je súčasťou obce Liptovská Sielnica. Zvyšky niekdajšieho hradu stoja na vrchu Sestrč  (999,9 m) v Chočských vrchoch, vypínajú sa nad obcami Kalameny a Bukovina. Bol najvyššie položeným hradom na Slovensku a zároveň jeden z najvyššie položených v strednej Európe.

Občianske združenie Castrum Liptov (2014) je nezisková organizácia, ktorej cieľom je dobrovoľná práca na záchrane pozostatkov hradu Liptov. Členovia občianskeho združenia pochádzajú z Kalamien, Liptovskej Sielnice a ďalších okolitých dedín na Liptove. Pre ich činnosť potrebujú finančné, technické a materiálne prostriedky, ktoré budú použité na záchranu a zveľadenie tejto národnej kultúrnej pamiatky.

Podporiť ich môžeme aj napr. poukázaním 2% dane.

Tlačivá a postup:

1. Do 15.02. požiadajte svojho zamestnávateľa o vykonanie Ročného zúčtovania zaplatených preddavkov na daň

2. Požiadajte zamestnávateľa, aby vám vystavil tlačivo Potvrdenie o zaplatení dane

3. Z tohto potvrdenia si vypočítajte 2% zo zaplatenej dane (minimálne 3,- €)

4. Vyplňte Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby

5. Ak chcete oznámiť prijímateľovi, že ste mu vy zaslali svoje 2% (3%), zaškrtnite v tlačive príslušný súhlas so zaslaním vašich údajov 

6. Obe tlačivá zašlite/doručte na príslušný Daňový úrad podľa vášho bydliska do 30. apríla
 

IČO: 50 483 013

Právna forma: Občianske združenie

Obchodné meno: Castrum Liptov

Sídlo: Kalameny 155

PSČ: 034 82 

Obec: Kalameny

Číslo účtu: SK04 0900 0000 0051 2249 0100 Slovenská sporiteľňa, a.s.

Ďakujeme!!!

Kontakt: www.facebook.com/Castrum Liptov, e-mail: ikl.projekt@gmail.com

0944/266 041, 0905/866 043, 0905/231 708

Liptovský hrad - národná kultúrna pamiatka, ktorá za svoje meno vďačí pravdepodobne pôvodnému majiteľovi Ľubota - Ľubtov hrad, pomaďarčením sa zmenil Ľubtov, neskôr na Liptov. Traduje sa, že jeden z hradných pánov o osude hradu napokon rozhodol tak, že dal naslepo vystreliť delovú guľu a tam, kde dopadla, mali nájsť budúceho majiteľa. Delová guľa spadla v obci Sielnica a od tých čias sa Liptovský hrad zároveň nazýva aj Sielnickým hradom.

Konzervované základy hradu sú sprístupnené. Jeho ruiny dokladajú pôdorys a funkcie feudálneho sídla, ktoré bolo zničené a opustené v 15. storočí. Hrad vznikol v druhej štvrtine 13. storočia. Prvá nepriama písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1230 a bola vydaná uhorským kráľom Ondrejom II.. Prvá priama písomná zmienka je v listine z roku 1262 vydanej uhorským kráľom Belom IV.. Pôvodne bol kráľovský a mal chrániť hranice krajiny. Bol dôležitým pohraničným hradom pri diaľkovej ceste vedúcej priesmykom medzi Liptovom a Oravou do Poľska a zároveň aj strediskom liptovského hradného panstva, neskôr i samostatnej Liptovskej župy. Spočiatku tu sídlil zástupca zvolenského župana. Na začiatku 14. storočia patril pravdepodobne Matúšovi Čákovi, v rokoch 1313 - 1337 zvolenskému kráľovskému županovi magistrovi Dončovi. Okolo roku 1340 sa Zvolenská župa rozpadla na menšie župy, ktoré mali svoje hrady ako administratívne centrá. Župným hradom Liptova sa stal Liptovský hrad, ktorý sa od roku 1396 uvádza aj prívlastkom Veľký (Magnum catrum, Magnum castrum Liptovience). Roku 1397 obsadili hrad vojská moravského markogrófa Prokopa a Opolského kniežaťa Vladislava, prívržencov českého kráľa Václava IV.. V roku 1399 kráľ Žigmund vyzdvihuje zásluhy šľachticov pri obrane hradu a odmeňuje ich donáciami na Liptove a v banskej oblasti. Tak získal v roku 1406 Mikuláš Gara hrad a hodnosť liptovského župana. Hrad v roku 1441 pravdepodobne obsadili husiti. Možno tak usudzovať z donácie kráľa v roku 1440 a v 1441 Ladislavovi Rikolfimu zo Šarišskej Kamenice, kde bola podmienka, že nový majiteľ dá hrad opraviť. Rikolfiho v roku 1445 obvinili zo zbojstva a uväznili. Roku 1447 ho kráľ omilostil s tým, že hrad, ktorý bol centrom lúpežných výprav, zbúra. Listina z 1453 uvádza už len pusté miesto. V nasledujúcom roku 1454 Ján Hunyady daroval Pongrácovcom majetky v Liptove. Popri Likave a Liptovskom Hrádku aj Liptovský hrad s požiadavkou na jeho opravu. V roku 1459 kráľ Matej Korvín daroval všetky tri liptovské hrady a Oravský hrad Petrovi Komorskému, ktorého vymenoval za liptovského a oravského župana. Komorovský sa však pridal k odbojnej šľachte, sympatizujúcej s poľskými kráľmi. Matej Korvín, po uzavretí spišskonovoveského mieru v roku 1474 s poľským kráľom Vladislavom Jagelovským, Komorovskému majetky odňal a budovy i hradby Liptovského hradu dal zdemolovať až po základy.

Vyše päťsto rokov zarastali základy hradu hustým lesným porastom, iba terénny reliéf a zvyšok jediného múru označovali miesto, kde hrad stál. Dochovala sa z neho len časť múra pod previsom zatrávnenej zeminy. Pôvodný hrad tvorila obytná veža, cisterna, malé nádvorie a dve brány. Hradnému panstvu pôvodne patrili rozsiahle územia (napríklad obec Liptovský Trnovec), ktoré sa značne zmenšili po vybudovaní hradov Likava a Liptovský Hrádok.

V rokoch 1976 až 1983 sa uskutočnil archeologický výskum pod odborným vedením PhDr. Václava Hanuliaka (*1947 -†2009) a odkryté základy budov sa zrekonštruovali a zakonzervovali. V areáli hradu sa nachádza archeologická expozícia v prírode a verejnosti sú prístupné zvyšky replík vstupných brán, zakonzervované časti múrov, stará cisterna, palác, veže, množstvo striel a kováčskeho materiálu z objavenej šmykne pod hradnou stenou na západnom okraji areálu a prekrásne výhľady na takmer celú bývalú Liptovskú stolicu. Feudálne sídlo postavené v 13.storočí, ktoré bolo zámerne zničené, nájdete nad dedinou Kalameny. Patrí do expozície Liptovského múzea a posledné roky sa o jeho záchranu pokúšajú dobrovoľníci.

Prístup: Na ruiny hradu je možné sa dostať po žltom značkovanom chodníku z obce Kalameny, od termálneho prameňa doprava. Cestu vám spríjemní aj nový náučný chodník so šiestimi tabuľami v slovenskom a anglickom jazyku so zaujímavými informáciami nielen o histórii hradu, ale aj o okolitej prírode. Priamo od jazierka stúpame strmou cestou najprv lesom, neskôr po lúke do Sedla pod Kráľovou. Krátka zastávka na polceste k hradu umožní dočerpať sily a poobzerať si okolité výhľady. Zvážnicou riedkym lesom pokračujeme nahor po dobre vyznačenej trase. Posledný úsek sa absolvuje po rebríku. Po 1 hod. - 1,30 hod. stúpania sa objavia siluety feudálneho sídla.

Poloha Liptovského hradu na vrchu zvanom Sestrč nie je náhodná. Výhľad z tohto kopca v Chočských vrchoch umožňoval strážiť dôležitú obchodnú cestu idúcu z juhu cez Liptov, pokračujúcu na Oravu až do Poľska. Tento výhľad si môžete vychutnať aj vy, dokonca v spojení s kúpaním v minerálnom prameni zadarmo.

                                                  Hrad podľa Janka Alexyho

PhDr. Peter Vítek s finančnou podporou nadačného programu ,,Obnovme si svoj dom 2019", Ministerstva kultúry SR, Krajského pamiatkového úradu Žilina, Komposesorátu pozemkového spoločenstva Kalameny, Pozemkového spoločenstva urbariátu Liptovská Sielnica a ďalších sponzorov, vydal spolu s OZ Castrum Liptov v novembri 2019 publikáciu ,,HRAD LIPTOV."  

Záujemcovia o túto publikáciu môžu kontaktovať OZ Castrum Liptov - 0944/266 041, 0905/866 043, 0905/231 708, Obecný úrad Liptovská Sielnica - 044/55 97 211.